Nechávam sa prekvapiť prírodou.

Tak, ako správny "psíčkar" som chodila s mojou Aischinkou na prechádzky, najradšej do lesa.

Z prechádzok sme sa vracali spokojné, a s plným ruksakom "krasoty" nazbieranej v lese. Od šušiek, drievok, paličiek, kameňov až po mach.

Doma som si potom k tomu sadla, a niečo tvorila. Prešla som si rôznymi štádiami, a vyskúšala asi všetko čo sa len dá. A určite som ešte neskončila.

Pri "hraní sa" som šťastná a spokojná. Aj keď už Aischinka so mnou nie je, stále ju mám v srdci, a som jej vďačná za každý deň, každú prechádzku, každý výlet, ktorý sme spolu absolvovali.

A tak som sa rozhodla, že všetko čo vytvorím bude niesť jej meno A (Aischa) art.

ĎAKUJEM Aischinka,

Teraz mi robí spoločnosť na potulkách moje "druhé dieťa" Ada, tiež maďarská vizsla, a tiež je to osobnosť:) divoká a krásna. Som štiastko.